Sme vedecká „montážna linka“ EU?

Autor: Anna Hrabovska | 12.8.2011 o 0:10 | (upravené 12.8.2011 o 0:18) Karma článku: 19,37 | Prečítané:  9495x

alebo Ako budujeme vedomostnú spoločnosť SR Tak som sa na základe veľkej vízie a sľubov po 8 úspešných rokoch pôsobenia v zahraničnom výskume (USA a Francúzsko) vrátila na Slovensko. Už som tu takmer dva roky a napriek tomu nie a nie privyknúť. Akosi nerozumiem slovenskému prístupu k vede a už vonkoncom nie spôsobu jej financovania. Moje ostatné dve skúsenosti ma však už prinútili pokúsiť sa na danú tému verejne reagovať. Netransparentnosť prideľovania prostriedkov na podporu vedy na Slovensku, podľa môjho názoru, škodí nielen rozvoju domácej vedy, ale môže vážne uškodiť v zmysle vnímania Slovenska zahraničnou vedeckou komunitou.

Odbornosť a úspechy vedca charakterizuje asi v každej krajine jeho publikačná činnosť. Vo vyspelých krajinách sú publikácie hodnotené na základe ich kvality a teda na základe dvoch hlavných kritérií. Prvým je prestíž časopisu, v ktorom sú publikované (tá je číselne vyjadrená tzv. impaktovým faktorom, IF; čím vyšší IF tým prestížnejší časopis a tým vyššie požiadavky na kvalitu výskumu, spracovanie výsledkov aj samotné spracovanie publikácie). Ďalším kritériom kvality je počet a kvalita citácií, t.j. článkov, ktoré sa odvolávajú na publikované výsledky. Slovensko rovnako hodnotí odbornosť vedeckých pracovníkov a ich dosiahnutých výsledkov na základe ich publikačnej činnosti. Avšak nikto neprihliada na kvalitu, ale hodnotí sa kvantita publikačných výstupov, pričom kvantitu vo väčšine prípadov tvoria bezvýznamné články v časopisoch, ktoré nemajú sebemenší dopad na svetovú vedu a už vonkoncom neurčujú nové vedecko-výskumné trendy. Ak sa aj na Slovensku „zadarí" článok s originálnymi výsledkami v časopise s IF 4, tak sa zvolávajú tlačovky o tom, aký máme svetový výskum a akou veľkou mierou sme prispeli k svetovému poznaniu.

Skúsenosť prvá

Minulého roku sme Vedeckej grantovej agentúre Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Slovenskej akadémie vied (VEGA) podali žiadosť o dotáciu projektu mladého riešiteľského kolektívu (30+ rokov) s publikáciami s vysokými IF (IF 7 - IF 14). Projekt nádväzoval na náš predchádzajúci projekt, výsledky ktorého sa tešia veľkému ohlasu v zahraničí (citácie o.i. v Nat.Rev.Neurosci, IF 30; SCIENCE, IF 31; Neuron, IF 14). Tento projekt bol však pre komisiu VEGA nezaujímavý, napriek kladnému hodnoteniu zahraničných posudzovateľov. Ostatné krajiny (Francúzsko a Česká republika) spolupracujúce na tomto projekte dostali na ich pomery nadpriemernú finančnú podporu od miestnych štátnych grantových agentúr. Z toho by logicky malo vyplývať, že vo Francúzsku a v Čechách majú menšie množstvo kvalitnejších konkurenčných projektov ako na Slovensku. Toto sa mi však mojim kolegom z daných krajín, zatiaľ nepodarilo vysvetliť. Na základe spomenutých faktov je pochopiteľné, že hlavnú časť výskumu sme preniesli do Francúzska. Slovensko teda (ktoré projekt postavilo) bude zasa raz figurovať ako „montážna linka" EU a výsledky budú samozrejme považované za úspech zahraničných kolegov.

Skúsenosť druhá

Rovnako nejasný je aj spôsob rozdeľovania financií v rámci Národneho štipendijného programu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (NŠP). V rámci tohto programu bola pred pár týždňami zamietnutá podpora mobilít vedca z USA. Na základe odlišného prístupu grantových agentúr v USA sa spomínaný uchádzač neuspokojil s emailom "we regret to inform you that you have not been awarded a scholarship for your stay in Slovakia" a zaujímal sa o bližšie odôvodnenie nepridelenia grantu. Odpoveď grantovej agentúry šokovala kolegov v USA ako aj nás na Slovensku:

"Your application form was judged by two committee members. They gave you points for each category they were judging. In the following chart you can see the average values you were awarded by yours evaluators:

Research programme  8,0

List of Publications      8,5

Letter of  Acceptance  6,5

As you can see, unfortunately, there are no comments from these evaluators. Maybe they did write their comments on paper, but did not write them into the system."

Research programme. Výskumný program, ktorý žiadateľ predložil a stratil 2 body (ak teda správne predpokladám, že celkovo bolo možné dosiahnuť 10 bodov???) bol v USA najvyššou grantovou agentúrou National Institutes of Health (NIH) podporený v rámci najprestížnejšieho programu (R01). V období podávania grantu v USA nepočítali so spoluprácou so Slovenskom a teda nezahrnuli možný pobyt na slovenskom pracovisku do žiadosti. Po našom nedávnom stretnutí na vedeckej konferencii a načrtnutí možnej spolupráce sa teda rozhodli časť takto úspešného projektu použiť v žiadosti o slovenský NŠP, kde pohoreli. Očividne, Slovensko má zasa raz priority (či nároky?) pre vedu niekde inde ako okolitý svet.

List of Publications. Strata predpokladám 1,5 boda (?) by mala nasvedčovať rezervám publikačnej činnosti uchádzača, čo je v prípade spomínaného uchádzača s článkami s nadpriemernym IF (napr. Nature Neurosci IF 16; Biol Psychiat IF 9;  J Neurosci IF 7) veľmi ťažko zdôvodniteľné. Pre zaujímavosť sme porovnali publikačnú činnosť uchádzačov s podobným vedeckým zameraním, ktorým bola podpora mobility pridelená. Ani jeden z týchto uchádzačov nepublikoval svoje práce v časopisoch s tak vysokými IF.

Letter of Acceptance. Hodnotenie pozývacieho listu (od slovenského pracoviska zahraničnému uchádzačovi) bolo asi najväčším prekvapením. Čo už môže kto posudzovať v pozývacom liste? Pravopisné chyby?  Zvolené písmo? Či azda ide o to kto ten list podpíše? Na žiadosť o bližšie vysvetlenie hodnotenia pozývacieho listu reagovala agentúra nasledovne: "Letter of acceptance should be addressed directly to you and it should be as warm-hearted as possible. It should not be something like: we accept Mr. XX if he will be awarded a scholarship..." a tu je ten dôvod prečo sme nezískali finančnú podporu pre svetovo uznávaného vedca, ktorý by mal záujem pracovať na Slovensku a zapojiť nás do vedeckého projektu NIH! Pozývaci list nebol napísaný dostatočne srdečne a nebol adresovaný uchádzačovi!

Viem, že podobné skúsenosti majú aj iní vedeckí pracovníci na Slovensku. V mnohých prípadoch práve tie prispeli do veľkej miery k ich rozhodnutiu odísť do krajín s profesionálnejším prístupom k podpore vedy, keďže "nemienia stráviť svoj život bojom s veternými mlynmi", ako sa pri našom rozhovore vyjadril prednedávnom jeden z nich, ktorý už medzičasom opäť pôsobí v zahraničí.

Je na zodpovedných ľuďoch na Ministerstve, aby sa začali venovať transparentosti udeľovania vedeckých grantov, lebo súčasný prístup môže mať veľmi negatívny dopad na situáciu v slovenskej vede. A tým nemám na mysli iba odliv mozgov do transparentnejšie fungujúcich ekonomík, ale aj celkové vnímanie Slovenska vo svetovej vedeckej komunite. Čo sa môže odraziť na menšej ochote spolupracovať s vedeckými tímami zo Slovenska.

Autorka nemá týmto blogom záujem ovplyvňovať výsledky výberového konania  projektov komisiami grantových agentúr, skôr sa snaží poukázať na čiastočnú netransparentnosť výberových konaní a bola by rada, keby sa týmto blogom rozpútala verejná diskusia, ktorá by napomohla k zmene hodnotenia vedeckej odbornosti na Slovensku, tak ako to je bežné vo vyspelých krajinách (predovšetkým hodnotenie na základe kvalitatívnych a nie kvantitatívnych publikačných ukazovateľov).

Tento blog bude zaslaný ministrovi školstva SR so snahou o upozornenie na súčastnú situáciu v jeho rezorte.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?